Tento jav zaskočil aj vedcov: Prečo sa zemská os posúva?

Globálne otepľovanie spôsobuje zaplavovanie nízko položených pobrežných oblastí, zatiaľ čo vnútrozemie trpí suchom. Najvýraznejšie to zasahuje poľnohospodárstvo a ekosystémy závislé od pôdnej vlhkosti, no zároveň ovplyvňuje aj smerovanie zemskej osi, čo môže poslúžiť ako ukazovateľ rozsahu globálnych zmien.

Vyššie teploty zvyšujú mieru odparovania z jazier a riek a zároveň urýchľujú vysychanie pôdy. Na niektorých miestach síce pomáhajú zrážky, no tie sú zriedkavé. Aj tam, kde prší viac, voda často prichádza v prudkých lejakoch, medzi ktorými je dostatok času, aby pôda opäť vyschla.

Zemská os sa posunula

Podľa novej štúdie o úbytku pôdnej vlhkosti kleslo množstvo vody v pôde v rokoch 2000 až 2002 o 1614 gigaton. Pre porovnanie, Grónsko stratilo 900 gigaton ľadu, ale až za približne dvojnásobný čas. Aj keď po roku 2002 bolo tempo straty pomalšie, tento proces prispel k tomu, že sa do roku 2012 posunula zemská os o 45 centimetrov.

Hoci je zemská kôra len tenká vrstva na povrchu planéty, jej zmeny môžu ovplyvniť správanie celého zemského telesa. Keď sa napríklad nahromadí ľad v blízkosti rovníka, môže to jemne nakloniť planétu a zmeniť smer jej osi. 

Čo iné spôsobuje problémy?

Výskum z roku 2021 ukázal, že zmena sklonu zemskej osi bola väčšia, než by dokázal spôsobiť len topiaci sa ľad. Vedci preto dospeli k záveru, že významný podiel má aj úbytok podzemnej vody a vlahy v pôde.

Zistilo sa, že medzi rokmi 2000 a 2002 došlo k mimoriadne výraznej strate pôdnej vlhkosti – väčšej než kedykoľvek za uplynulé dve desaťročia. Tieto závery vychádzajú z rekonštrukcií, ktoré kombinovali dáta o hladinách svetových morí z obdobia pred začiatkom priameho merania. 

Pozrite si video o zemskej osi:

Rýchla zmena, ktorú zaznamenali, zodpovedá aj iným dôkazom zo začiatku 21. storočia. "Na začiatku bolo obdobie niekoľkých rokov, keď sa zdalo, že došlo k veľkej strate vody z kontinentov, ako to predpovedal konkrétny klimatický model," povedal pre BBC Science Focus spoluautor profesor Clark Wilson z Texaskej univerzity v Austine.

Zmeny v zrážkach sú dôležité

Profesor Ki-Weon Seo zo Soulskej národnej univerzity, hlavný autor štúdie, doplnil: "Z rôznych modelov iba jeden úspešne zachytil túto dramatickú udalosť. Vývojári modelov potrebujú posúdiť a zlepšiť presnosť svojich modelov, aby mohli lepšie projektovať budúce klimatické podmienky."

Vedci dospeli k záveru, že hlavným faktorom tohto trendu nie je zvýšené odparovanie, ale zmeny v zrážkach. Dôvodom je, že pomalší vietor a väčšie množstvo aerosólov, ktoré znižujú slnečné žiarenie dopadajúce na povrch, zmiernili účinky vyšších teplôt.

Hoci ide o nepriamu metódu merania globálnej straty pôdnej vlhkosti, výsledky sú v súlade s poznatkami získanými aj inými spôsobmi.