Šokujúca pravda: Prečo na mesačných fotografiách nevidno hviezdy?

Ľudia kráčali po Mesiaci v roku 1969, čo je všeobecne známe, no nie každý tomu verí. Dodnes existujú jednotlivci, ktorí sa snažia dokázať, že misie Apollo boli zinscenované, a to prostredníctvom rôznych detailov. Fotografie z pristátí na Mesiaci sú často terčom konšpiračných teórií: vlajka, ktorá vyzerá, akoby ju ovieval vietor, hoci na Mesiaci vietor nie je; skaly, ktorých tiene sa líšia od tieňov pozemských skál. Tieto argumenty sú známe.

Ale prečo na žiadnej mesačnej fotografii nevidno hviezdy? (Mimochodom, nejde len o mesačné fotografie. Na žiadnych snímkach z vesmíru nie sú viditeľné hviezdy.)

Dôvodom nie je to, že by bolo práve deň (alebo noc) – tieto pojmy sa na Mesiac ťažko aplikujú z pochopiteľných dôvodov. Jednoducho povedané, povrch Mesiaca je príliš jasný. Odpoveď spočíva v nastaveniach kamier Hasselblad, ktoré používali astronauti.

Keď chceme v tme urobiť svetlú fotografiu, máme viacero možností nastavenia: môžeme použiť blesk na osvetlenie objektu, zvýšiť citlivosť ISO, zvoliť dlhší čas uzávierky, aby na film preniklo viac svetla, alebo použiť širšiu clonu, aby sme vpustili viac svetla pri kratšom čase uzávierky.

Astronauti mali menej možností a priestoru na úpravu nastavení. Kamery boli nastavené tak, aby ručne zadávali len vzdialenosť, clonu a čas uzávierky – čo bolo dosť náročné v skafandroch, ktoré neumožňovali jemné pohyby prstov.

Slnko osvetľuje Mesiac rovnako ako Zem, avšak Mesiac nemá atmosféru, ktorá by rozptyľovala svetlo, takže povrch odráža slnečné svetlo oveľa intenzívnejšie. Všetko je tam oveľa jasnejšie než na Zemi. Je to podobné ako na bielej piesočnatej pláži za poludňajšieho slnka, kde aj pri žmúrení sotva niečo vidíme. Aby astronauti mohli za takýchto podmienok urobiť prijateľné fotografie, museli upraviť nastavenia. Kamery museli nastaviť na krátky čas uzávierky a úzku clonu, aby sa povrch Mesiaca nepreexponoval na filmoch s citlivosťou 1600 ISO. Pri takýchto nastaveniach boli povrch a astronauti v bielych oblekoch správne exponovaní, čo bolo podstatné. Svetlo vzdialených hviezd však nebolo dostatočne silné na to, aby sa pri týchto hodnotách zobrazilo na fotografiách.

Aby boli viditeľné aj hviezdy, museli by fotografovať s oveľa dlhším časom uzávierky, čo by spôsobilo rozmazanie pohybu (a povrch Mesiaca by sa preexponoval).