Nevedel predpovedať zatmenie Slnka: Sťali ho

Ako reagovali rôzne kultúry na zatmenie Slnka?

Zatmenia Slnka odjakživa fascinovali a zároveň desili ľudí. Niet divu – nie každý deň sa uprostred bieleho dňa ponorí všetko do tmy. Tak ako dnes, aj staroveké kultúry po celom svete tieto javy pozorovali a interpretovali. Od Mayov až po starovekých Grékov si vytvorili vlastnú mytológiu a tradície spojené s týmito výnimočnými udalosťami.

Starovekí ľudia presne vedeli, čo vidia – Mesiac prekrýva Slnko. No kultúry, ktoré sa líšili od tej našej, mali na prírodu a jej javy veľmi odlišný pohľad. Mnohé staroveké civilizácie verili, že udalosti na oblohe odrážajú minulosť, prítomnosť i budúcnosť na Zemi.

Tento pohľad zvlášť platil u Mayov, ktorí považovali priestor a čas za dva aspekty jedného a toho istého fenoménu. Keď pozorovali zatmenie Slnka, zdalo sa im, že Mesiac „požiera“ Slnko. Vnímali to ako návrat ku kanibalistickým praktikám svojich predkov, ktoré už dávno zakázali ich zákony. Pre Mayov tak zatmenie Slnka, odohrávajúce sa vo vesmíre, pripomínalo, že spoločenský poriadok je neustále ohrozený možným narušením rovnováhy.

Nielen Mayovia verili, že zatmenie symbolizuje zničenie Slnka. V starovekej čínskej mytológii sa zatmenia spájali s drakom, ktorý sa snažil pohltiť Slnko. Ľudia vtedy bubnovali, aby draka vyplašili. Jedna staroveká čínska kronika dokonca zaznamenáva, že cisár nechal popraviť dvoch astrológov, pretože nevedeli predpovedať zatmenie.

Pre starovekých Grékov boli zatmenia znakom hnevu bohov. Slovo „zatmenie“ má v mnohých jazykoch pôvod v gréckom „ekleipsis“, čo znamená „opustenie“.

„Nič nie je beznádejné, nič nie je nemožné, nič nie je zázračné, odkedy Zeus, otec Olympanov, premenil deň na noc, skryl žiaru Slnka a ľudstvo zachvátil bolestivý strach.“

Moderná veda dnes pomáha pochopiť, ako a kedy zatmenia Slnka nastávajú, no staroveké kultúry vnímali vesmír úplne inak. Svet prírody bol pre nich kľúčom k porozumeniu ľudskej spoločnosti.