Ako z nočnej mory: Obrovská stonohá príšera desí svoje okolie

Ani v najhorších nočných morách by sme sa nechceli stretnúť s takýmto monštrom.

Väčšina ľudí má z článkonožcov trochu obavy a mnohí sa ich vyslovene boja alebo sa ich štíti. Podľa odborníkov to môže mať evolučné dôvody a nemožno poprieť, že existuje mnoho skutočne nebezpečných druhov. Stretnutie s pavúkmi, škorpiónmi a stonožkami, ktoré sú veľmi jedovaté, môže byť nielen desivé, ale aj mimoriadne nebezpečné. Máme šťastie, že sme nežili pred niekoľkými stovkami miliónov rokov, pretože tvory, s ktorými sme sa vtedy mohli stretnúť, by nás zaručene ešte dlho strašili v nočných morách.

Už dávno vieme, že v praveku bolo všetko oveľa väčšie ako dnes, a článkonožce nie sú výnimkou. Vedci sa domnievajú, že to malo dva hlavné dôvody. Prvým je, že v období karbónu bola hladina kyslíka v atmosfére oveľa vyššia, a druhým je absencia väčších suchozemských predátorov, keďže dinosaury sa po Zemi rozšírili až neskôr. Tieto dva dôvody viedli k tomu, že sa na našej planéte objavili hmyzie monštrá, ako napríklad Arthropleura, ktoré sú veľké ako malé autá, ako ukazuje AZ Animals.

Prečítajte si tiež

Fantastický objav: Nástroje nájdené v Afrike staré milióny rokov nevyrobili ľudia

​Táto desivo obrovská praveká stonožka sa pred približne 300 miliónmi rokov pohybovala po bujnej, sviežo zelenej lesnej pôde a vďaka svojej veľkosti mala len málo nepriateľov, ktorých by sa musela obávať. Je neuveriteľné, že mohla dorásť až do dĺžky 2,5 metra a hmotnosti 50 kilogramov. Bolo to monštrum, ktoré sa dokázalo pohybovať rýchlosťou blesku, takže šanca na únik bola malá. Pravdepodobne bola všežravá, hoci táto otázka ešte nie je bez pochybností vyriešená, pretože chýbajú fosílie.

Väčšina jej pozostatkov sa našla v dnešnom Anglicku, Európe a Severnej Amerike a je známa už takmer 170 rokov. Neexistujú dôkazy, že by mala jed ako súčasné stonožky. Nie je známe, že by bola dravcom, pretože okrem obrovskej veľkosti mala veľmi silné čeľuste a opancierované telo. Jej vymiznutie spôsobili klimatické zmeny, pretože tieto behemoty už nedokázali prežiť v suchšom prostredí. Pravdepodobne sa nájde len málo ľudí, ktorí by sa chceli s týmito tvormi stretnúť, napriek tomu, že boli skutočným zázrakom prírody.