Pri Stonehenge pochovali šamana. DNA prepísala jeho príbeh

V bohato vybavenom hrobe neďaleko Stonehenge ležala osoba považovaná dve storočia za muža. Analýza DNA zuba a prsta však odhalila prekvapenie, ktoré mení pohľad na ženy v britskej dobe bronzovej.

V hrobe pri Stonehenge našli niečo, čo archeológovia celé generácie vysvetľovali nesprávne. Pozostatky známe ako „šaman z Upton Lovell“ nepatrili statnému mužovi, ale približne 45-ročnej žene, ktorá mohla patriť medzi najzručnejších remeselníkov svojej doby.

Hrob odkryl archeológ William Cunnington už v roku 1801 pri dedine Upton Lovell v anglickom grófstve Wiltshire, približne 16 kilometrov od Stonehenge. Pre veľkosť kostí usúdil, že zosnulý bol muž. Táto predstava vydržala viac než 200 rokov a múzejná rekonštrukcia osobu dokonca zobrazovala s bradou.

Ešte pred analýzou DNA archeológovia podrobne skúmali predmety z tajomného hrobu pri Stonehenge. V tejto prednáške vysvetľujú, prečo sa domnievajú, že pochovaná osoba bola špičkovou zlatníčkou a aké dôkazy ich k tomu priviedli. Nové výsledky DNA neskôr ukázali, že išlo o ženu:

Novú odpoveď priniesli výskumníci z londýnskeho Francis Crick Institute. Pôvodne chceli pomocou starovekej DNA preskúmať pôvod zosnulej osoby, no našli chromozómy XX. Výsledok následne overili na DNA zo zuba aj z kosti prsta. Obe vzorky potvrdili, že v hrobe ležala žena.

Nález je výnimočný najmä svojou výbavou. Pri kostre sa nachádzali kamenné sekery, pazúrikové nástroje, rydlo, predmety so stopami zlata aj tmavý skúšobný kameň používaný na kontrolu čistoty kovov. Prepichnuté zvieracie kosti mohli byť prišité na obradný plášť. Spojenie remeselných a rituálnych predmetov viedlo k prezývke „šaman“, hoci jej presné spoločenské postavenie nepoznáme.

Kostra navyše ukázala artritídu v pravom zápästí, ktorá mohla vzniknúť opakovanou prácou s nástrojmi. Predchádzajúci výskum náradia naznačil, že žena mohla vyrábať jemné zlaté ozdoby. V dobe bronzovej pritom mohla byť premena obyčajného predmetu na lesklý zlatý artefakt vnímaná takmer ako mágia.

Objav preto nemení len identitu jednej osoby. Ukazuje aj to, ako ľahko môžu moderné predstavy o mužskej a ženskej práci ovplyvniť výklad dávnej minulosti.