Do vnútra Sfingy sa dostali spôsobom, ktorý nikto nečakal

Sfinga v Gíze patrí k najpreskúmanejším pamiatkam planéty. Napriek tomu sa vedcom podarilo nazrieť do miest, kam sa doteraz takmer nikto nedostal. Použili pritom netradičné metódy – a objav, ktorý tam našli, mení pohľad na pôvod tohto monumentu.

Veľká sfinga v Gíze je symbolom starovekého Egypta a zároveň objektom nekonečných výskumov. Napriek desaťročiam skúmania sa však odborníkom stále darí nachádzať nové detaily. Najnovšie sa im podarilo zdokumentovať skryté dutiny a úzke chodby vo vnútri monumentu spôsobom, ktorý bol donedávna nemysliteľný – pomocou lanových zostupov a špeciálneho lezeckého vybavenia.

Cieľom výpravy bolo preskúmať ťažko dostupné otvory a šachty nachádzajúce sa priamo v tele Sfingy. Merania a záznamy potvrdili, že vnútri sa nachádza viacero prirodzených dutín, z ktorých niektoré mohli byť v staroveku rozšírené alebo upravené ľudskou rukou. Prekvapením však neboli žiadne skryté komnaty ani legendárne poklady.

Najzásadnejší objav sa týkal samotného materiálu Sfingy. Vedci identifikovali fosílie morských organizmov – nummulity, odtlačky mušlí a mikroskopický vápenatý planktón. Ide o jasný dôkaz, že vápenec, z ktorého je Sfinga vytesaná, vznikol v plytkom tropickom mori pred desiatkami miliónov rokov. Inými slovami: samotná hornina je omnoho staršia než egyptská civilizácia.

Tieto fosílie nie sú pre geológov neznáme, no ich koncentrácia priamo vnútri jedného z najslávnejších monumentov sveta je výnimočná. Objav potvrdzuje, že Sfinga je výsledkom kombinácie prírodného geologického útvaru a neskoršieho ľudského opracovania, nie čisto „od nuly“ vytvorenej sochy.

Hoci sa nenašli žiadne senzácie v podobe zlata či tajných archívov, výskumníci hovoria o oveľa cennejších dátach. Lepšie pochopenie vnútornej štruktúry Sfingy môže vysvetliť jej poškodenie, vplyv erózie a pomôcť pri budúcich reštaurátorských zásahoch.

Aj po tisíckach rokov tak Sfinga dokazuje, že ešte nepovedala posledné slovo.