„Živý piesok“ prepúšťa vodu až šesťkrát pomalšie

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

„Živý piesok“ vytvorený pomocou baktérií prepúšťal v laboratóriu vodu až šesťkrát pomalšie. Výskum naznačuje možnosť zlepšenia piesočnatých pôd.

Zdroj: AI ilustrácia

Poliať piesok nestačí. Voda rýchlo presakuje medzerami medzi zrnkami a rastlinám môže chýbať skôr, než ju stihnú využiť. Výskumníci preto vyskúšali nezvyčajný postup: nechali mikroorganizmy vytvoriť medzi zrnkami sieť prírodných vlákien. Výsledný materiál nazvali „živý piesok“.

Za výskumom stoja odborníci z Khalifa University v Spojených arabských emirátoch, švajčiarskeho ústavu Empa a ETH Zürich. Ich štúdia v časopise Carbohydrate Polymers vyšla online už v septembri 2025. ScienceAlert na výsledky upozornil 16. októbra 2026.

Tím pracoval s baktériou Komagataeibacter medellinensis, ktorá produkuje celulózu, a dvoma kmeňmi huby Schizophyllum commune. Mikroorganizmy pridával do sterilizovaného piesku spolu so živným roztokom. Vlákna postupne obalili zrnká a vytvorili medzi nimi spojenia, vďaka ktorým materiál lepšie držal pokope.

Účinnejšia bola bakteriálna úprava. Približne šesť centimetrov vysoký pieskový stĺpec sa už po siedmich dňoch dal vybrať z formy a rozrezať. Jeho časti sa nerozpadli ani po ponorení do vody.

Pri meraní priepustnosti dosiahli vlákna vyrastené priamo v piesku približne šesťnásobné zníženie. To však neznamená, že piesok udržal šesťkrát väčšie množstvo vody alebo že rastliny vydržia šesťkrát dlhšie bez polievania. Samostatne meraná schopnosť zadržať vodu stúpla podstatne miernejšie, približne z 20,2 na 25,5 percenta.

Ešte výraznejší výsledok priniesol druhý postup. Vedci vypestovali tenké celulózové vrstvy samostatne a vložili ich medzi vrstvy piesku. Priepustnosť tak klesla približne na jednu dvadsaťosminu pôvodnej hodnoty. Príprava takejto štruktúry však vyžaduje viac práce.

Výskum zatiaľ neukazuje premenu púšte na úrodné pole. Pokusy prebiehali v laboratóriu a neoverovali rast plodín ani dlhodobú odolnosť materiálu v púštnych podmienkach. Ďalším krokom majú byť skleníkové a terénne skúšky. Až tie ukážu, či mikroskopické vlákna dokážu pomôcť aj mimo skúmaviek a laboratórnych foriem.