Neandertálca zrejme prebodla kopija pred 75 000 rokmi

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Lopatka neandertálca zo Šánidáru má otvor široký 15 milimetrov. Podľa tímu z Cambridgea môže ísť o stopu smrtiaceho zásahu drevenou kopijou. University of Cambridge

Zdroj: AI ilustrácia

Otvor v tenkej kosti môže rozprávať príbeh posledných okamihov života spred približne 75 000 rokov. Ľavá lopatka neandertálca označeného ako Shanidar A nesie poranenie, ktoré podľa výskumníkov pravdepodobne spôsobila drevená kopija. Ak išlo o úmyselný útok, nález môže predstavovať najstarší známy doklad takéhoto násilia drevenou kopijou vo fosílnom zázname ľudskej vývojovej línie.

Pozostatky pochádzajú z jaskyne Šánidár v irackom Kurdistane. Tím vedený paleoantropologičkou Emmou Pomeroyovou z Univerzity v Cambridgei skúmal približne 15-milimetrový otvor aj drobné úlomky v jeho okolí. Výsledky predstavil v štúdii publikovanej v časopise Scientific Reports, ktorú univerzita oznámila 15. októbra 2026.

Tvar poškodenia podľa bádateľov zodpovedá zásahu zaostreným drevom. Kamenný hrot by skôr zanechal plochý alebo hranatý otvor. Rozloženie úlomkov naznačuje, že predmet prenikol spredu cez ľavú časť hrudníka a následne prerazil lopatku. Takáto dráha by zasiahla pľúca a mohla poškodiť veľké cievy, čo by pravdepodobne spôsobilo rýchlu smrť.

Ako sa skúmajú pozostatky neandertálcov v jaskyni Šánidár? Archeologička Emma Pomeroy približuje nálezy aj náročné skladanie ich príbehov:

Samotná zbraň sa však nezachovala. Vedci preto pracujú s interpretáciou stôp na kosti, nie s nájdenou kopijou. Rovnako nedokážu rozhodnúť, či neandertálec zomrel pri konflikte, alebo počas nešťastnej loveckej nehody. Poloha rany je podľa Pomeroyovej zlučiteľná s úderom smerujúcim k srdcu, úmysel útočníka však z nej nemožno spoľahlivo vyčítať.

Pozostatky zároveň odhaľujú staršie trápenie. Jeden zo zubov bol pozdĺžne rozštiepený ešte počas života. Nánosy zubného kameňa na poškodenej časti naznačujú, že človek s týmto vážnym poranením prežíval dlhší čas. Podľa výskumníkov mohol po úraze žiť najmenej rok a pravdepodobne potreboval pomoc ostatných.

Shanidar A tak prináša dve odlišné výpovede o živote neandertálcov: možné smrteľné násilie aj náznaky starostlivosti o zraneného člena skupiny. Presný priebeh jeho smrti zostáva otvorený, no zachované kosti umožňujú skúmať oba aspekty v príbehu jediného človeka.