Vedci varujú: Už nerozoznáme človeka od stroja!

AI v experimente UC San Diego pôsobila tak ľudsky, že ju ľudia označili za človeka častejšie než skutočného človeka.

Nová štúdia University of California San Diego publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences skúmala, či dokáže umelá inteligencia v krátkom rozhovore presvedčiť človeka, že je skutočným človekom. Išlo o klasický trojstranný Turingov test: účastník naraz písal s dvoma partnermi, pričom jeden bol človek a druhý jazykový model. Po rozhovore mal rozhodnúť, kto je človek.

Výsledok bol znepokojivo jednoduchý. Keď model GPT-4.5 dostal takzvaný „persona prompt“, teda pokyn správať sa ako konkrétna ľudská postava, ľudia ho označili za človeka v 73 percentách prípadov. Model LLaMa-3.1-405B dosiahol 56 percent, čo bolo štatisticky nerozoznateľné od skutočných ľudí v teste. Staršie systémy dopadli oveľa horšie: ELIZA a GPT-4o boli vybrané ako človek približne v 23 a 21 percentách prípadov.

Záhada nie je v tom, že AI vedela odpovedať na otázky. To už nikoho neprekvapuje. Dôležitejšie bolo, že vedela napodobniť tón, humor, neistotu a drobné ľudské chyby. Podľa autorov Cameron Jonesa a Bena Bergena teda test už nemusí merať len „inteligenciu“, ale skôr schopnosť pôsobiť ľudsky.

Bez presných pokynov sa efekt prudko stratil. GPT-4.5 klesol na 36 percent a LLaMa-3.1 na 38 percent. To naznačuje, že modely nemusia samy vedieť, čo z nich robí dôveryhodného „človeka“, ale po správnom nastavení to dokážu napodobniť veľmi presvedčivo.

Pre bežného človeka je pointa nepríjemná. Online rozhovor už nemusí stačiť na to, aby sme vedeli, s kým komunikujeme. Vedci upozorňujú, že rovnaká schopnosť môže pomôcť pri podvodoch, manipulácii alebo politickom presviedčaní. Turingov test tak po 76 rokoch nezmizol. Len začal klásť oveľa praktickejšiu otázku: komu vlastne na internete veríme?