Na dne oceánu by mohli fungovať prírodné batérie

Nedávna štúdia naznačuje, že kyslík sa môže tvoriť na dne oceánu bez fotosyntézy, a to vďaka útvarom vzácnych kovov, ktorých možnosť ťažby vedci skúmajú.

Tento jav bol prvýkrát pozorovaný v roku 2013 (tak prekvapivo, že výskumník Andrew Sweetman si myslel, že jeho prístroje zlyhali) a neskôr výskumníci v zóne Clarion-Clipperton v Tichom oceáne niekoľkokrát pozorovali tvorbu kyslíka na morskom dne v hĺbke 4 000 metrov pod hladinou, uvádza CNN.

Už predtým sa vedelo, že rôzne fotosyntetizujúce organizmy (napríklad planktón a riasy) produkujú kyslík, ktorý sa potom môže dostať do hlbších častí oceánu, ale predchádzajúce experimenty v tejto hĺbke naznačovali, že v tejto vzdialenosti od hladiny živé organizmy kyslík spotrebúvajú a nemôžu ho produkovať, pretože potrebujú svetlo, ktoré sa k hladine nedostane.

Sweetman a jeho tím teraz túto paradigmu spochybňujú, pretože zrejme objavili kyslík produkovaný bez fotosyntézy, a to takmer náhodou. Prostredníctvom rôznych chemických procesov vytvárajú zvyšky odumretých morských organizmov kovové hrudky na dne oceánu. Sú to hrudky vzácnych kovov veľké ako zemiaky, obsahujúce kobalt, nikel, meď alebo dokonca lítium, ktoré sú základom pre výrobu batérií. O možnosti ich ťažby sa uvažuje už dlho, ale odporcovia tohto procesu často argumentujú, že ťažba na dne by mohla mať negatívny vplyv na krehký ekosystém.

V snahe preskúmať potenciálny vplyv ťažby uskutočnil Sweetman so svojím tímom od roku 2013 niekoľko experimentov. Ich metóda spočívala v uzavretí oblasti na morskom dne zariadením menším ako krabica od topánok, kde potom monitorovali hladinu kyslíka. Očakávali, že sa bude znižovať, pretože organizmy v oblasti ho spotrebujú, ale stal sa pravý opak.

Sweetman sa prípadom zaoberal až v roku 2021, opakovane si myslel, že prístroje sú chybné, ale výrobcovia to pravidelne vyvracali. Potom však prišla iná metóda s rovnakým výsledkom a výskumník si uvedomil, koľko toho takmer desať rokov ignoroval. Počas tohto obdobia bol tento jav pozorovaný na viacerých miestach v zóne Clarion-Clipperton, ktorá je mimoriadne bohatá na kovové hrudky, pričom americký geologický prieskum odhadol, že sa tu nachádza viac batériového materiálu ako vo všetkých ostatných oblastiach sveta dohromady.

Výskumníci uskutočnili niekoľko experimentov, aby zistili, čo tento jav spôsobuje, a nakoniec dospeli k záveru, že za to môžu samotné kovové hrudky. Elektrická energia totiž dokáže rozložiť slanú vodu na kyslík a vodík - tento proces je známy ako elektrolýza morskej vody. Kobalt, nikel, meď a lítium na dne mora teda pôsobia ako akýsi geoakumulátor, ktorý v hĺbke produkuje kyslík - alebo to tak aspoň v súčasnosti vyzerá. Rôzne štúdie ukazujú, že hoci niektoré z týchto zhlukov samy o sebe nedokážu vytvoriť dostatočné napätie na produkciu kyslíka, tam, kde sa vyskytujú vo veľkom množstve, to dokážu.

Objav a jav, ktorý vedci nazývajú „tmavý kyslík“, zanecháva mnoho otáznikov, ale Sweetman sa domnieva, že objav je dobrým východiskom na prehodnotenie prístupu k ťažbe z morského dna.