Umelá inteligencia našla Lunu 9: Miesto tajili 60 rokov

Sovietska Luna 9 ako prvá mäkko pristála na Mesiaci v roku 1966. Jej presná poloha však zostala neznáma celé desaťročia. Teraz ju vystopovala umelá inteligencia – a výsledok môže definitívne uzavrieť jeden z najdlhších lunárnych rébusov.

Dňa 3. februára 1966 prepísala sonda Luna 9 dejiny. Ako prvá v histórii uskutočnila mäkké pristátie na inom nebeskom telese – v oblasti Oceanus Procellarum na Mesiaci. Poslala ikonické panoramatické snímky, no jej presné súradnice zostali neisté. Pristávací modul s nafukovacími vakmi sa mohol po dopade odkotúľať desiatky metrov – a Sovieti si tým nikdy neboli istí.

Po šiestich desaťročiach prichádza odpoveď z nečakaného smeru. Tím z University College London pod vedením Lewisa Pinaulta nasadil algoritmus YOLO-ETA – neurónovú sieť trénovanú na rozpoznávanie umelých objektov na lunárnom povrchu. Model sa učil na dobre zdokumentovaných miestach misií Apollo a následne analyzoval detailné snímky z kamery LROC sondy Lunar Reconnaissance Orbiter.

AI helps find the missing Soviet Luna 9 station

Scientists from the UK and Japan have used machine learning to locate the precise landing site of the 1966 Soviet probe. A computer vision algorithm analyzed images from the Lunar Reconnaissance Orbiter Camera and identified… pic.twitter.com/H61zmuCR27

— Black Hole (@konstructivizm) February 10, 2026

Výsledok? Opakovane identifikoval podozrivé objekty v oblasti 7,03° severnej šírky a 64,33° západnej dĺžky. Topografia miesta navyše zodpovedá historickým panorámam – nízky horizont bez vzdialených kopcov sedí prekvapivo presne.

Zaujímavosťou je, že ruský výskumník Vitaly Yegorov dospel k iným súradniciam tradičnými metódami. Ako poznamenal expert Anatoly Zak: „Jeden z nich sa mýli.“

Definitívne potvrdenie by mohli priniesť detailné zábery z indickej sondy Chandrayaan-2, ktorá má preletieť oblasť v roku 2026. Ak sa poloha potvrdí, AI práve vyriešila jeden z najdlhších otvorených prípadov lunárnej histórie.