Čína sa priblížila k energii, ktorá môže zmeniť svet

Čínski vedci dosiahli prelom v jadrovej fúzii, ktorý posúva dlhoročný sen o čistej a takmer neobmedzenej energii bližšie k realite. Experiment s „umelým Slnkom“ ukazuje, že stabilná fúzia nemusí byť len teoretickou víziou, ale technológiou reálnej budúcnosti.

Jadrová fúzia patrí medzi najdlhšie prenasledované sny modernej civilizácie. Ide o spôsob výroby energie, ktorý napodobňuje procesy prebiehajúce v Slnku – bez emisií skleníkových plynov, s minimálnym odpadom a s palivom, ktoré je prakticky nevyčerpateľné. Problém bol vždy rovnaký: ako udržať extrémne horúcu plazmu stabilnú dostatočne dlho na to, aby sa fúzia stala použiteľným zdrojom energie.

Práve tu prichádza najnovší posun z Číny. Vedci pracujúci na experimentálnom reaktore EAST, často označovanom ako „umelé Slnko“, oznámili výsledok, ktorý podľa odborníkov presahuje bežný rekord. Po prvýkrát sa im podarilo udržať plazmu stabilnú pri extrémne vysokých hustotách – v oblasti, ktorá doteraz existovala len v teoretických modeloch.

Vyššia hustota plazmy je kľúčová. Umožňuje totiž efektívnejšiu jadrovú syntézu a približuje systém k bodu, keď reakcia dokáže sama udržiavať potrebnú energiu. Ešte dôležitejšie je, že stabilita plazmy sa pri tomto experimente nezhoršovala s rastúcou hustotou, čo spochybňuje doterajšie konštrukčné limity fúznych reaktorov.

Hoci podobné výskumy prebiehajú aj v iných krajinách, výsledok z EAST má širší význam. Naznačuje, že kontrolovateľná fúzia nemusí byť len laboratórnou kuriozitou, ale technológiou použiteľnou v reálnych zariadeniach. Zistenia by mohli priamo ovplyvniť aj medzinárodný projekt ITER, ktorý má ambíciu priniesť prvý funkčný fúzny reaktor schopný vyrábať viac energie, než spotrebuje.

Fúzne elektrárne síce zajtra nenahradia uhlie ani plyn, no tento čínsky prielom naznačuje, že jadrová syntéza sa po prvýkrát presúva z kategórie vzdialených vízií do sféry reálnej budúcnosti. A to je posun, ktorý môže mať globálne dôsledky.