Meta uvoľnila pravidlá: Facebook zaplavilo násilie a obťažovanie

Meta v januári 2025 zásadne zmenila pravidlá moderovania obsahu, sprístupnila viac politických tém a zrušila fact-checking. Výsledok? Rasty násilia a šikany v obsahu, dlhodobé obavy z následkov na používateľov, inštitúcie aj inzerentov.

V prvom kvartáli 2025 spoločnosť Meta zaznamenala výrazný nárast škodlivého obsahu na Facebooku. Podľa interného reportu stúpla miera online obťažovania z 0,06–0,07 percent na 0,07–0,08 percent, násilný či grafický obsah sa zvýšil až na 0,09 percent. Hoci čísla vyzerajú malé, v prípade siete s miliardou používateľov ide o masívny nárast.

Tieto zmeny korelujú s jarnou úpravou moderácie – Meta odstránila tretie strany fact‑checkerov v USA a pripojila moderovanie prostredníctvom „community notes“ – systémom založeným na používateľoch. Čím sa oslabili pravidlá týkajúce sa obťažovania, šikany, politiky či genderových tém.

Meta sa snaží prezentovať tieto zmeny ako určitý úspech, keďže podľa jej tvrdení sa podarilo znížiť počet „chýb“ o polovicu, zatiaľ čo výskyt obsahu porušujúceho pravidlá „v podstate zostal nezmenený vo väčšine problematických oblastí“, píše portál Engadget.

Ďalšie výskumy varujú, že slabšie moderovanie môže viesť k masívnemu nárastu toxického obsahu a nenávistných prejavov – niektoré odhady hovoria o desiatkach až stovkách miliónov nových škodlivých príspevkov ročne .

Meta čelí tlaku nielen kvôli zvýšenému násiliu, ale aj od korporátnych inzerentov. Reklamné agentúry a značky vyjadrujú obavy, že slabšie kontroly môžu ohroziť reputáciu v súvislosti s „brand safety“, podobne ako ich zasiahla situácia na konkurenčnej platforme X .

Meta sa snaží presvedčiť, že nové riešenie znižuje nesprávne odstraňovanie obsahu, a tvrdí, že má stále silné mechanizmy proti detskej pornografii či terorizmu. Napriek tomu kritici tvrdia, že ich systém je náchylný na manipuláciu, obsahové slabiny a že nasadenie politiky „free speech“ môže byť v skutočnosti politicky motivované.

Bez jasnej moderácie dochádza k nárastu toxických prejavov a násilia, čo môže frustrovať používateľov, oslabiť dôveru inzerentov a ohroziť spoločenskú stabilitu.

Spoločnosť pripúšťa, že v prípade jednej skupiny používateľov je stále potrebná „proaktívna moderácia“: v prípade teenagerov.