Veríte konšpiráciám? Kto im podlieha a prečo sú také lákavé?

Kolujú ich stovky. Veríte im?

Konšpiračné teórie sa netýkajú len „hlúpych“ ľudí. Mnoho ľudí verí, že pristátie na Mesiaci režíroval Stanley Kubrick, že vakcíny spôsobujú autizmus, že Zem je plochá alebo, že svet riadia jašteri. Otázka znie, prečo?

Inteligencia v skutočnosti nemá vplyv na to, do akej miery veríme konšpiračným teóriám. Tieto príbehy pôsobia na naše emócie a obchádzajú racionálne myslenie. Môže to byť spôsobené nedôverou voči vedcom, ale často sa využívajú aj na politické účely.

Jedným z dôvodov, prečo ľudia veria konšpiračným teóriám, je ich spôsob myslenia. Podľa psychológa Darela Cooksona ľudia, ktorí myslia intuitívne, veria týmto teóriám častejšie ako tí, ktorí myslia analyticky. Intuitívne myslenie je rýchle a inštinktívne, zatiaľ čo analytické myslenie je pomalšie a premyslenejšie. Intuitívne myslenie je tiež náchylnejšie na chyby.

Počas evolúcie naše mozgy používali zjednodušenia, aby sa vyhli preťaženiu. Tieto heuristiky môžu byť užitočné v každodennom živote, ale môžu tiež zvyšovať náchylnosť veriť konšpiračným teóriám.

Intuitívne mysliaci ľudia sú napríklad náchylnejší veriť konšpiračným teóriám proti vakcínam a obávajú sa vakcín. Albert Einstein aj Steve Jobs však zdôrazňovali význam intuície.

Intuitívne myslenie má aj svoje výhody. Môže vám pomôcť robiť rýchle rozhodnutia, čo môže byť užitočné v krízových situáciách. So skúsenosťami sa intuícia môže rozvinúť aj do odborných znalostí.

Ďalším dôvodom viery v konšpiračné teórie môže byť nedostatok dôvery. Keď nerozumieme, prečo sa prijímajú rozhodnutia, ktoré sa nás týkajú, cítime sa zraniteľní a sme náchylnejší veriť konšpiračným teóriám.

Výskum sa často zameriava na rozvoj analytického myslenia s cieľom bojovať proti konšpiračným teóriám. Je však dôležité poznamenať, že analytické a intuitívne myslenie sa nevylučujú, ale môžu existovať súčasne. Najlepšie rozhodnutia sa prijímajú vtedy, keď dokážeme prepínať medzi týmito dvoma spôsobmi myslenia podľa situácie.

Niektoré situácie sú vhodnejšie pre analytické myslenie (napríklad výpočty), zatiaľ čo iné si vyžadujú intuíciu (napríklad pochopenie výrazu tváre). Adaptívnym rozhodovaním človek ovláda oba spôsoby myslenia.

Jedným zo spôsobov, ako znížiť vieru v konšpiračné teórie, je zlepšiť adaptívne rozhodovanie. To zahŕňa učenie sa kritickému mysleniu, hodnoteniu zdrojov vedeckých informácií a otvorenosti rôznym perspektívam.