Stratené prvenstvo Egypta: Odhalenie tisícročia starého tajomstva

V histórii vzniklo a zaniklo mnoho ríš a civilizácií. Niektoré prežili nanajvýš niekoľko desaťročí, iné sa ťahali celé stáročia. Ktoré z nich prežili najdlhšie?

Na prvý pohľad sa môže zdať, že táto otázka je jednoduchá, ale odpoveď na ňu je úplne iná. Hlavným problémom pri odpovedi na túto otázku je, že moderní historici sa nezhodujú na niektorých kľúčových znakoch potrebných na jej zodpovedanie. Napríklad, môžeme vôbec vo všetkých prípadoch používať pojmy ako "civilizácia" a čo vlastne predstavuje civilizáciu? Ako meriame, kedy sa civilizácia začína a končí? Vzhľadom na to, že mnohé z hlavných historických civilizácií zažili obdobia nadvlády cudzích mocností, možno ich považovať za jeden dlhodobý celok, alebo existuje prerušenie kontinuity a malo by sa s nimi zaobchádzať odlišne?

Pojem "civilizácia" je ťažké definovať, zmysluplne aplikovať a porovnávať, ako teda máme k tejto výzve pristúpiť? Nuž,  môžeme hľadať dôkazy o existujúcej kultúre a tradíciách, ktoré vydržali. Nasledujúce príklady sa považujú za najdlhšie prežívajúce kultúry v dejinách, ale skúmanie ich histórie presne ukazuje, prečo je pojem "civilizácia" taký ošemetný.

Ak sa ľudí opýtate, ktorú považujú za najdlhšie prežívajúcu civilizáciu, pravdepodobne povedia Čína, a to z dobrého dôvodu. Čína má najdlhšie zachovaný písaný jazyk na svete. Odhaduje sa, že samotný jazyk sa používa približne 6 000 rokov, ale ešte prekvapujúcejšie je, že dnes sa používajú znaky, ktoré sa nachádzajú na predmetoch - napríklad na kostiach používaných na veštenie - starých najmenej 3 000 rokov. Nepoznáme žiadnu inú známu kultúru, ktorá by sa mohla pochváliť takou silnou kontinuitou jazyka.

Možno však modernú Čínu porovnávať s jej starovekou predchodkyňou, alebo je príliš odlišná na to, aby sme ju mohli považovať za jednu dlhú civilizáciu? Ak áno, potom možno Čínu považovať za staršiu ako 5 000 rokov. Podľa desaťročia trvajúcich štúdií Štátnej správy kultúrneho dedičstva Číny to tak určite je. Nie všetci historici s tým však súhlasia. Na jednej strane má toto tvrdenie značnú politickú hodnotu, pretože pomáha legitimizovať existujúcu štruktúru modernej Číny. Na druhej strane sa celý región skladá z takých rozsiahlych a rôznorodých etnických skupín, že je ťažké nazvať ich homogénnymi národmi s rovnakou kultúrou a tradíciami.

Ďalším významným uchádzačom o titul "najstaršia zachovaná civilizácia" by mohol byť staroveký Egypt. Nie je však prekvapujúce, že aj to je ťažké posúdiť.

Egypt bol v starovekom svete mocným kráľovstvom, ktoré sa prvýkrát zjednotilo okolo roku 3100 pred n. l. a trvalo až do roku 332 pred n. l., keď ho dobyli Macedónci. Napriek tomuto politickému prevratu zostal jazyk rovnaký a hieroglyfy sa používali až do 5. storočia n. l., teda 3 500 rokov po ich vzniku. Je to teda kontinuita alebo znak zmeny?

Podobne ako v prípade jazyka a písma sa niektorí ľudia zameriavajú na staroegyptské náboženstvo ako na ukazovateľ dlhovekosti, ale nejde o exaktný, merateľný pojem. Časom sa menilo spolu s ľuďmi, ktorí ho praktizovali, až ho nakoniec v prvom storočí nášho letopočtu nahradilo kresťanstvo.

Posledným uchádzačom je Mezopotámia. Juhozápadná ázijská oblasť okolo riečnych systémov Tigris a Eufrat sa považuje za kolísku civilizácie. Samotné slovo Mezopotámia pochádza zo starogréckeho slova, ktoré znamená "krajina medzi riekami". Bola domovom niektorých najvýznamnejších vývojových trendov v ranej histórii ľudstva vrátane vynálezu kolesa, plachetníc, máp, písma a matematiky.

Ľudia sa v tejto oblasti prvýkrát usadili v období paleolitu, pričom využili bohatú pôdu, ktorá vznikla v dôsledku záplav. Približne pred 12 000 rokmi ľudia, ktorí tu žili, využívali túto pôdu v rámci tzv. poľnohospodárskej revolúcie. Potom, približne pred 5 - 6 000 rokmi, nastala mestská revolúcia, keď sa z rôznych dedín začali stavať väčšie mestá. Prvým mestom, ktoré vzniklo okolo roku 3200 pred n. l., bol Uruk a predpokladá sa, že ho založili Sumeri - Sumerom sa pripisuje aj vytvorenie prvého písaného jazyka.

História Mezopotámie je rozsiahla a zložitá, striedali sa v nej rôzni vládcovia a dynastie, aby ich potom vystriedal iný vládca. Patrili k nim Akkadská ríša, Góti, Ur-Nammu, Babylončania, Chetiti, Asýrčania a Perzská ríša. V roku 332 pred n. l. dobyl tento región Alexander Veľký a po jeho smrti sa stal súčasťou gréckej Seleukovskej ríše.

Ako celok možno dejiny Mezopotámie považovať za rovnako dlhé ako dejiny starovekého Egypta, ale zároveň je ťažké rozhodnúť, či táto časová os predstavuje jedno obdobie alebo dejiny zmien a rôznych kultúr.