Objavili pyramídu tam, kde ju nikto nečakal: Vedci sú zaskočení

Nie Egypt, nie Sahara. Archeológovia narazili na pyramídu na mieste, kde ju nikto nehľadal – a čím viac ju skúmajú, tým viac otázok vyvoláva o tom, kto ju postavil a prečo.

Keď archeológovia začali s vykopávkami na lokalite Horvat Midras, nečakali nič výnimočné. Oblasť leží asi 15 kilometrov juhozápadne od Bejt Šemeš, v dnešnom národnom parku Adullam Grove, a bola známa najmä ako vidiecka osada z rímskeho obdobia. Potom však prišlo niečo, čo nikto nepredpokladal – pyramída.

Nie obrovská ako v Gíza, ale masívna, kamenná a zjavne zámerne postavená. Nachádzala sa priamo v pohrebnom kontexte, spolu s jaskyňami, tunelmi a kolumbáriom. Práve tu archeológovia pochopili, že lokalita ukrýva oveľa väčší príbeh.

Výskum odhalil, že Horvat Midras nebol bezvýznamnou dedinou. Naopak – išlo o prosperujúce sídlo, ktoré existovalo už od 4. storočia pred naším letopočtom a fungovalo až do obdobia pred povstaním Bar Kochbu. Niektorí vedci dokonca predpokladajú, že miesto mohlo byť znovu založené za vlády Herodes Veľký, ktorého rodina pochádzala z tohto regiónu.

Samotná pyramída nie je egyptského typu. Ide o schodovitú, oveľa kompaktnejšiu stavbu z hrubo opracovaného vápenca. Jej štvorcová základňa je podopretá piatimi masívnymi vrstvami kameňa a podľa archeológa Boaz Zissu mohla mať pôvodne takmer päť metrov. Dnes meria približne 3,5 metra.

Prečo však Judejci stavali pyramídy? Historické texty naznačujú, že nejde o ojedinelý jav. Už v období Druhého chrámu sa pyramídové hrobky používali ako pamätníky významných rodov a osobností. Podľa starovekých zdrojov nechal Šimon Makabejský postaviť pamätník so siedmimi pyramídami pre svoju rodinu.

Objav z Horvat Midras tak nenápadne mení pohľad na pohrebné rituály a architektúru starovekej Judeje. A zároveň pripomína, že pyramídy nepatria len Egyptu – niektoré čakali na svoje odhalenie oveľa bližšie, než by sme čakali.