Po stáročiach odhalili tajomstvo sôch na Veľkonočnom ostrove
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Polohu plošín so sochami moai na Veľkonočnom ostrove pomáhajú vysvetliť vývery podzemnej vody. Výskum odhalil súvislosť s kľúčovým zdrojom pre život.
Zdroj: AI ilustrácia
Kamenní obri na Veľkonočnom ostrove stoja na miestach, ktorých význam nemusí byť na prvý pohľad viditeľný. Pri pobreží totiž vyviera podzemná voda, životne dôležitá pre miestne komunity. Práve jej dostupnosť podľa archeologického výskumu pomáha vysvetliť rozmiestnenie monumentálnych plošín ahu, na ktorých obyvatelia ostrova vztyčovali slávne sochy moai.
Rapa Nui, ako sa Veľkonočný ostrov tiež nazýva, preslávili mohutné kamenné postavy spojené s uctievaním predkov. Bádatelia sa však nepýtali iba na ich duchovný význam. Zaujímalo ich aj to, prečo komunity investovali toľko práce do výstavby monumentov práve na určitých miestach. Odpoveď hľadali v každodenných potrebách obyvateľov.
Tím vedený Robertom DiNapolim z Oregonskej univerzity, ktorého súčasťou bol aj antropológ Carl Lipo z Binghamtonskej univerzity, porovnal polohy plošín s dostupnosťou troch zásadných zdrojov: poľnohospodárskych záhrad, potravy z mora a sladkej vody. Pomocou priestorových modelov skúmal, ktorá súvislosť najlepšie vysvetľuje rozmiestnenie stavieb. Výsledky publikoval v januári 2019 v časopise PLOS ONE.
Prečo obyvatelia Rapa Nui stavali monumenty práve na týchto miestach? Výskumníci skúmali ich prepojenie so zdrojmi sladkej vody:
Najpresvedčivejšie vysvetlenie priniesla blízkosť sladkovodných zdrojov, najmä pobrežných výverov. Tie pritom nemusia vyzerať ako výrazné pramene. Podzemná voda môže pri odlive presakovať pri okraji mora rozptýlene, takže človek prechádzajúci po pobreží si ju ľahko nevšimne. Lipo opísal, že pri podrobnejšom skúmaní sa spojenie medzi vodou a monumentmi opakovane ukazovalo.
Zistenie však neznamená, že sochy boli obyčajnými ukazovateľmi prameňov alebo že stratili náboženský význam. Autori skúmali predovšetkým polohu plošín, nie jediný univerzálny dôvod vzniku všetkých moai. Ich výsledky naznačujú, že rituálne miesta úzko súviseli s prostredím, v ktorom ľudia získavali nevyhnutné zdroje. Prípadné označovanie kontroly nad nimi zostáva interpretáciou.
Výskum tak prepája monumentálnu architektúru s bežným životom ostrovanov. Miesta venované predkom mohli zároveň predstavovať dôležité body stretávania komunít pri vode. Namiesto úplného vyriešenia všetkých záhad Rapa Nui ponúka štúdia konkrétne vysvetlenie jednej z nich: výber miesta pre náročné kamenné stavby mal aj praktickú logiku.