Čínska sonda našla na odvrátenej strane Mesiaca ďalšie kuriozity

Čínsky lunárny rover Yutu-2 nedávno narazil na zvláštny útvar v tvare chatrče – to je ale len jedna z mnohých zvláštností, ktoré doposiaľ objavil na odvrátenej strane Mesiaca.

Dňa 3. januára 2019 mesačná sonda Chang'e-4 ako prvá v histórii uskutočnila mäkké pristátie na odvrátenej strane Mesiaca, v kráteri Von Kármán. Odvrátená strana Mesiaca dostala svoj názov podľa toho, že ju z našej planéty nikdy nevidno a ľudstvo mohlo prvýkrát vidieť túto polovicu nebeského telesa, keď sovietska Luna-3 preletela okolo Mesiaca v roku 1959.

Keďže ani Chang'e-4, ani Yutu-2 „nevidia“ našu planétu, nemôžu vysielať signály priamo na Zem. Komunikácia prebieha cez satelit Čchüe-čchiao, ktorý tiež zbiera dáta, takže nefunguje len ako prenosový satelit.

Rover Yutu-2 je už rekordérom, keďže na Mesiaci pôsobí tisíc pozemských dní (predchádzajúci rekord držalo sovietske mesačné robotické vozidlo Lunochod-1, ktoré na mesačnom povrchu pracovalo celkom 321 pozemských dní).

Do decembra 2021 zariadenie prekonalo 840 metrov a táto relatívne dlhá cesta nebola vôbec fádna. Naposledy sa napríklad čínska sonda dostala do popredia záujmu, keď sa jej podarilo zachytiť záhadný objekt pripomínajúci chatrč. Objekt, o ktorom sa v tlačovej správe hovorí len ako o „tajomnej chatrči“, je však len jednou zo série zvláštností, ktoré sa nachádzajú na odvrátenej strane Mesiaca.

V ôsmy lunárny deň misie v roku 2019, rover objavil objekt, ktorý spôsobil, že výskumníci prerušili jeho misiu na Mesiaci, aby mohli nález podrobne preštudovať. Čína mimochodom nezverejnila fotografiu tohto nálezu (existuje iba verejná fotografia krátera, v ktorom sa materiál našiel – ten je na titulnej fotografii nášho článku). Všetko, čo nahlásili cez vedecký kanál spojený s čínskym vesmírnym programom bolo, že objekt má zvláštnu farbu a je „gélovitý“.

Svetoví odborníci predpokladali, že útvar mohol byť roztaveným sklom vytvoreným dopadmi meteorov na mesačný povrch. Hoci máme tendenciu považovať Mesiac za veľkú, prašnú, sivú guľu, v skutočnosti už v roku 1972 geológ Apolla 17 astronaut Harrison Schmitt objavil v blízkosti miesta pristátia oranžový povrch. Výskum neskôr zistil, že čudne sfarbená pôda vznikla zo sopečnej erupcie pred 3,64 miliardami rokov. Na základe získaných údajov sa neskôr ukázalo, že objavený gélovitý útvar skutočne vznikol v dôsledku dopadu meteoritu.

Oranžová pôda objavená počas výpravy Apollo-17.

Posádka Apollo 17 / NASA

​Ďalším objektom, ktorý rover našiel v roku 2021, je takzvaný „míľnik“. Míľnik, podobne ako chatrč, okamžite zameral vďaka jeho pravidelnému tvaru, pretože vyzerá ako osamotený míľnik pri ceste, len uprostred Mesiaca. Ako v prípade chatrče a gélovitého útvaru, aj tu urobil Yutu-2 malú odbočku, aby sa na objekt pozrel bližšie.

Skalu nakoniec dôkladne preštudovali pomocou prístroja Visible and Near-infrared Imaging Spectrometer (VNIS), ktorým je rover vybavený a vypočítali presné zloženie útvaru na základe svetla odrazeného od objektu. Aj v tomto prípade môže byť príčinou javu meteorologický vplyv.

CNSA

​Otázne je, vďaka čomu majú míľnik a chatrč tak pravidelný tvar. Jeden západný odborník, sa pre Space.com vyjadril, že ich tvar mohol vzniknúť počas dlhého časového obdobia v dôsledku otrasov, teplotných výkyvov a iných vplyvov, ktoré formovali povrch Mesiaca.

Všetky tieto objavy sú nielen veľkolepé, ale aj vedecky významné: podobné horniny naznačujú zvýšenú impaktnú aktivitu v okolí, takže zloženie týchto úlomkov hornín zo spodných vrstiev pôdy prezrádza veľa o lunárnej geologickej minulosti.