Vedci vytvorili zvláštny ľad. Oživili tajný vojnový nápad

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Obyčajný ľad má nepríjemnú vlastnosť – stačí malá prasklina a môže sa náhle rozpadnúť. Výskumníci z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme však vytvorili BioPykrete, zvláštny kompozitný ľad, ktorý je približne desaťkrát pevnejší a pred zlomením dokáže absorbovať násobne viac energie.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Experiment ukázal výsledok, ktorý by pri obyčajnom ľade nikto nečakal. Materiál s názvom BioPykrete sa pri zaťažení nespráva ako krehký kus ľadu. Namiesto náhleho roztrieštenia dokáže lepšie odolávať vzniku a šíreniu prasklín.

Za výskumom stojí tím vedený profesorom Idom Braslavskym z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Základom materiálu zostáva voda, no výskumníci do nej pridali nanokryštály celulózy a špeciálne navrhnutý proteín. Ten funguje ako molekulárne lepidlo – jedna jeho časť sa viaže na ľad a druhá na celulózu. Po zamrznutí tak vzniká vnútorná trojrozmerná sieť spevňujúca celý materiál.

Výsledok je pozoruhodný. BioPykrete má byť približne desaťkrát pevnejší ako čistý ľad a podľa laboratórnych skúšok dokáže pred prasknutím absorbovať približne 70-krát viac energie. Namiesto okamžitého rozbitia sa môže postupne deformovať.

Samotná myšlienka pritom siaha až do druhej svetovej vojny. V rámci britského projektu Habakkuk sa uvažovalo o obrovských plavidlách vyrobených zo zmesi ľadu a drevnej buničiny. Materiál dostal názov Pykrete, podľa britského vynálezcu Geoffreyho Pykea. Projekt sa napokon nerealizoval, no jeho základná myšlienka prežila.

Moderná verzia by mohla byť zaujímavá najmä pre extrémne chladné oblasti, kde je voda dostupná priamo na mieste. Výskumníci spomínajú možné využitie v Arktíde či Antarktíde. Objavujú sa dokonca úvahy o budúcich mimozemských základniach, no tie sú zatiaľ skôr vzdialenou možnosťou než konkrétnym plánom.

Pred praktickým využitím zostáva zásadná otázka: či sa BioPykrete podarí vyrábať vo veľkom a ako bude reagovať na dlhodobé zaťaženie a opakované zamŕzanie a rozmŕzanie. Výskum bol publikovaný v časopise Colloids and Surfaces B: Biointerfaces.