Čím viac ľudia chápu AI, tým menej ju chcú v práci aj doma

Umelá inteligencia sa stala súčasťou každodenného života, no dôvera verejnosti rastie oveľa pomalšie ako samotná technológia. Nové prieskumy ukazujú, že čoraz viac Američanov vníma AI skôr ako hrozbu než príležitosť.

Ešte pred pár rokmi bola umelá inteligencia pre väčšinu ľudí futuristickou technológiou. Dnes píše texty, vytvára obrázky, pomáha programátorom aj firmám a čoraz viac zasahuje do každodenného života. Napriek tomu sa zdá, že verejnosť jej dôveruje menej než kedykoľvek predtým.

Na tento trend upozornil portál Futurism, ktorý zhrnul výsledky viacerých amerických prieskumov verejnej mienky. Tie ukazujú, že negatívny pohľad na AI výrazne prevyšuje pozitívny. Za rastúcou skepsou stoja najmä obavy zo straty pracovných miest, šírenia dezinformácií, podvodov či nedostatočnej regulácie technológie.

Podobné závery prináša aj výskum organizácie Pew Research Center. Len menšia časť Američanov očakáva, že bude mať AI v nasledujúcich desaťročiach pozitívny vplyv na spoločnosť, zatiaľ čo výrazne viac ľudí predpokladá negatívne dôsledky. Mnohí zároveň neveria, že technologické firmy alebo vláda dokážu vývoj umelej inteligencie dostatočne kontrolovať.

Zaujímavé je, že odpor voči AI neznamená jej odmietanie v praxi. Milióny ľudí používajú chatboty či generatívne nástroje pri práci aj štúdiu. Často však ide o pragmatické rozhodnutie – technológiu využívajú preto, že im šetrí čas, nie preto, že by jej bezvýhradne dôverovali. Práve rozdiel medzi používaním a dôverou sa stáva jednou z hlavných tém súčasných výskumov.

Odborníci upozorňujú, že ďalší vývoj AI nebude závisieť iba od výkonu modelov, ale aj od toho, či sa podarí presvedčiť verejnosť o ich bezpečnosti a prínose. Transparentnosť, jasné pravidlá a lepšia regulácia môžu rozhodnúť o tom, či sa umelá inteligencia stane bežne prijímaným nástrojom, alebo zostane technológiou, ku ktorej budú ľudia pristupovať s rastúcou nedôverou.