Vedci vytvorili hexagonálny diamant: Môže zmeniť priemysel
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Freepik.com
Vedci z Číny tvrdia, že sa im podarilo vytvoriť čistý hexagonálny diamant, známy aj ako lonsdaleit, o ktorom sa desaťročia pochybovalo. Nová štúdia v Nature naznačuje, že tento vzácny materiál môže byť ešte tvrdší a tepelne odolnejší než bežný diamant.
Vedci si dlho mysleli, že hexagonálny diamant je skôr laboratórny prízrak než skutočný materiál. Objavoval sa v stopách pri meteoritoch a v nečistých vzorkách, no dôkaz, že ide o samostatnú formu uhlíka, stále vyvolával spory. Teraz tím z Číny oznámil, že pripravil milimetrové kusy fázovo čistého hexagonálneho diamantu z vysoko orientovaného pyrolytického grafitu pri vysokom tlaku a teplote.
Kľúčové je práve to slovo „čistý“. Pri lonsdelaide bol problém v tom, že sa často miešal s obyčajným kubickým diamantom, grafitom alebo inými defektmi. To vedcom znemožňovalo presne zmerať jeho vlastnosti a vôbec potvrdiť, či naozaj existuje ako odlišná kryštalická fáza. Nová práca v Nature tvrdí, že teraz už majú najpresvedčivejší dôkaz za celé desaťročia debaty. Samotný sprievodný článok v Nature to označil za najsilnejší dôkaz doteraz.
Ak chcete rýchlo pochopiť, prečo je lonsdaleit taký výnimočný a prečo okolo neho vzniklo toľko sporov, toto video zrozumiteľne vysvetľuje jeho pôvod aj vedecký význam:
Autori uvádzajú, že materiál vznikol pri tlaku okolo 20 gigapascalov a teplotách od približne 1 300 do 1 900 °C. Výsledné vzorky mali asi 1,5 milimetra, takže ich už bolo možné priamo analyzovať. Merania podľa štúdie naznačujú, že hexagonálny diamant vykazuje o niečo vyššiu tvrdosť než bežný kubický diamant a zároveň vysokú tepelnú stabilitu.
Ak sa tieto výsledky potvrdia aj ďalšími tímami, nepôjde len o kuriozitu z mineralógie. Takýto materiál by mohol byť zaujímavý pre rezné nástroje, extrémne odolné súčiastky, tepelné hospodárstvo aj niektoré pokročilé technológie. Zároveň by to uzavrelo jednu starú vedeckú hádku: či „meteorický diamant“ bol skutočný, alebo len chyba v interpretácii. Zatiaľ je jasné aspoň jedno — táto záhada je po rokoch oveľa bližšie k rozuzleniu.