Čína schválila mozgový čip: Nikto to nečakal

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Čína schválila prvý komerčne dostupný mozgový čip pre ochrnutých pacientov a svet zrazu sleduje, či sa nezačala nová éra medicíny. Implantát NEO má premieňať predstavu pohybu na reálny pohyb robotickej ruky.

Zdroj: Freepik.com

Vedci si mysleli, že tejto technológii ešte zostávajú roky. Potom prišiel krok z Číny, ktorý zmenil tón celej debaty. Krajina ako prvá na svete schválila mozgový implantát na použitie mimo klinických skúšok. Zariadenie s názvom NEO je určené pre ľudí s ochrnutím po poranení krčnej chrbtice a jeho cieľom je vrátiť aspoň časť pohybu ruky.

Podstata znie takmer neuveriteľne. Implantát sa umiestňuje do lebky, má približne veľkosť mince a z neho vedie osem elektród do oblasti mozgu spojenej s pohybom. Keď si pacient predstaví, že pohne rukou, systém zachytí signál, odošle ho do počítača a ten ho preloží do pohybu asistívnej robotickej rukavice alebo mäkkej robotickej ruky. Práve to je moment, ktorý znie ako sci-fi, no podľa Nature už ide o schválené medicínske riešenie.

Takto vyzerá princíp rozhrania mozog–počítač v praxi. Staršie video od Nature dobre ukazuje, prečo je nové čínske schválenie také veľké: myšlienka sa mení na pohyb.

Podľa Wired prešlo zariadenie približne 18 mesiacmi testovania a vyskúšalo ho 32 ľudí bez hlásených vážnych nežiaducich účinkov. Pacienti s ním dokázali chytať predmety, manipulovať s príborom či presúvať hygienické potreby. To síce ešte neznamená návrat plnej hybnosti, ale pre človeka s ochrnutím môže ísť o obrovský rozdiel medzi závislosťou a kúskom samostatnosti.

Zaujímavé je aj širšie pozadie. Zatiaľ čo firmy v USA a Európe stále postupujú najmä cez klinické skúšky, Čína tlačí neurotechnológie bližšie k trhu. Reuters aj Wired píšu, že Peking vníma rozhrania mozog–počítač ako strategický sektor a chce v ňom hrať veľkú rolu. Nejde teda len o medicínu, ale aj o technologické preteky, v ktorých sa z laboratórií stáva priemysel.