4600 rokov stará pyramída mätie vedcov svojou stavbou

Vedcov šokovala pyramída s lámanými stenami, ktorá sa datuje do obdobia pred 4600 rokmi. Dodnes nedokážu pochopiť, prečo bola postavená práve takto, a mnohé otázky zostávajú nezodpovedané.

V Egypte sa nachádza niekoľko tzv. „nepravých pyramíd“, ktoré dostali toto označenie, pretože ich stavbu buď nedokončili, alebo ich dokončili netradičným spôsobom. Viaceré z nich sú spojené s menom faraóna Snofrua, ktorý sa viackrát pokúsil postaviť svoju vlastnú pyramídu. Po neúspechu s prvou pyramídou sa pustil do výstavby lámaných pyramíd, ale aj tá mala konštrukčné nedostatky. Jeho prvou úspešne dokončenou pyramídou sa nakoniec stala 105-metrová Červená pyramída.

Lámaná pyramída, stará 4600 rokov, patrí medzi stavby, ktoré si vyslúžili veľkú pozornosť vedcov. Stavba, známa aj ako „dvojité stúpanie“ alebo „Južná žiariaca“, nikdy neslúžila ako pohrebisko, ale bola využívaná ako kultové miesto.

Jej steny stúpajú pod ostrým uhlom, ktorý sa vo výške 45 metrov náhle mení na miernejší sklon. Pôvodný uhol by pyramídu vytiahol do výšky 125 metrov, no kvôli zmene je vysoká iba 100 metrov. Táto stavba vyvolala u egyptológov množstvo otázok. Teórie o jej vzniku zahŕňajú:

• Statická nestabilita: Počas stavby sa objavili trhliny, čo mohlo viesť k úprave sklonu pyramídy z obavy pred kolapsom.
• Náhlenie: Pyramída mohla byť dokončená v pozmenenej podobe kvôli tlaku na rýchle ukončenie stavby, prípadne po zemetrasení.

Obe teórie však majú medzery. Ak bola stavba nestabilná, prečo ju vôbec dokončili? A ak išlo o časový tlak, prečo by sa ponáhľali, keď Snofru neskôr dokončil ďalšie pyramídy?

Dodnes zostáva lámaná pyramída jedným z najväčších záhad starovekého Egypta.