Prečo sa Veľká pyramída nezrútila? Pre geniálny trik staviteľov

Veľká pyramída v Gíze prežila tisíce rokov aj silné zemetrasenia a nový výskum ukazuje, že za tým môže byť mimoriadne premyslené staviteľstvo starých Egypťanov.

Veľká pyramída v Gíze, známa aj ako Chufuova pyramída, stojí viac než 4 600 rokov. Prežila zánik ríš, piesok, rozoberanie vonkajšieho plášťa aj silné zemetrasenia v okolí Káhiry. Nová štúdia publikovaná 21. mája 2026 v časopise Scientific Reports však naznačuje, že jej odolnosť nie je len otázkou šťastia.

Tím vedcov umiestnil senzory na 37 miestach v pyramíde aj v jej okolí. Merali prirodzené vibrácie stavby v čase, keď vo vnútri neboli turisti. Výsledok bol prekvapivo čistý: samotná pyramída vibrovala prevažne v pásme približne 2,0 až 2,6 hertza, zatiaľ čo zem v okolí mala inú frekvenciu, okolo 0,6 hertza. Práve tento rozdiel môže znižovať riziko nebezpečnej rezonancie počas zemetrasenia.

Pozrite si dokument o tom, ako mohli starí Egypťania naplánovať a postaviť jednu z najpresnejších a najodolnejších stavieb staroveku:

Dôležitú úlohu zrejme zohráva aj tvar. Široká základňa, nízke ťažisko, symetrická geometria a pevné vápencové podložie pomáhajú rozkladať sily rovnomerne. Výskumníci upozornili aj na komory nad Kráľovou komorou, ktoré boli dlho vnímané najmä ako prvok na odľahčenie hmotnosti nad pohrebným priestorom. Nové merania ukazujú, že môžu tlmiť vibrácie smerujúce k vrcholu pyramídy.

To neznamená, že starí Egypťania plánovali stavbu výslovne ako ochranu pred zemetraseniami. Vedci sú opatrní. Skôr sa zdá, že stáročia skúšania, omylov a praktických skúseností viedli k riešeniam, ktoré pôsobia až moderne. Pyramída tak nie je len hrobkou faraóna. Je to kamenný dôkaz, že dávni stavitelia rozumeli stabilite lepšie, než sme si dlho mysleli.