Jasno
15°
Bratislava
Bernard
20.5.2025
Nové skenovanie sfingy odhalilo stopy po dávnej civilizácii
Zdielať na

Nové skenovanie sfingy odhalilo stopy po dávnej civilizácii

Veľká sfinga v Gíze so znázornenými podzemnými komorami a chodbami, ktoré môžu súvisieť s dávnou stratou civilizáciou.

Zdroj: FreePik

Vedci použili najmodernejšiu technológiu na preskúmanie Veľkej sfingy v Gíze – a objavili anomálie, ktoré spochybňujú všetko, čo sme si doteraz mysleli o jej pôvode. Môžu súvisieť s bájnou Atlantídou?

Pod povrchom Veľkej sfingy v Egypte sa ukrývajú dutiny a šachty, ktoré môžu súvisieť s dávno stratenou civilizáciou. Vedci ich skúmajú pomocou nových skenerov.

Sfinga prehovorila: pod pieskom sa ukrýva viac, než sme tušili

Veľká sfinga v Gíze je jedným z najtajomnejších monumentov ľudstva. Tisíce rokov mlčala. Ale teraz, vďaka pokročilým radarovým a seizmickým technológiám, vedci objavili štruktúry pod povrchom, ktoré by mohli súvisieť s dávno stratenou civilizáciou.

Tajomné dutiny pod labami

Pomocou geofyzikálneho prieskumu objavili pravidelné dutiny a šachty pod labami a telom sfingy. Ich tvar a rozloženie nezodpovedajú prirodzeným útvarom – čo naznačuje, že boli vytvorené umelo. Navyše, niektoré šachty vedú pod samotný chrámový komplex, ktorý je čiastočne pochovaný v piesku.

Vedci naznačujú, že by mohlo ísť o tajné komory, úschovne alebo archívy starovekých poznatkov. To okamžite rozprúdilo diskusie o legendárnej sále záznamov, o ktorej písal aj Edgar Cayce.

​Ako stará vlastne sfinga je?

Oficiálna archeológia tvrdí, že sfinga vznikla okolo roku 2500 pred n. l. za vlády faraóna Chefrena. No niektorí vedci poukazujú na erozné stopy od dažďa, ktoré by mohli naznačovať, že sfinga je omnoho staršia – možno aj 10-tisíc rokov.

To by znamenalo, že vznikla pred egyptskou civilizáciou, a možno ju postavili ľudia z dnes už zabudnutej vyspelej kultúry.

Stopa vedie k Atlantíde?

Aj keď zmienka o Atlantíde môže znieť ako sci-fi, nový výskum opäť otvára túto možnosť. Súvislosti medzi geometrickým rozložením pyramíd, sfingou a hviezdami naznačujú pokročilé astronomické poznatky. Navyše, samotná existencia ukrytých priestorov pod monumentom pripomína opisy z Platónových textov.

Zatiaľ neexistuje jednoznačný dôkaz, že by išlo o dielo Atlantíďanov – ale čím viac zisťujeme, tým viac sa pôvod sfingy zamotáva.

Vedci mlčia, ale záujem rastie

Hoci egyptské úrady výskum oficiálne podporujú, o mnohých zisteniach sa hovorí len opatrne. Zároveň rastie tlak verejnosti aj nezávislých bádateľov, aby sa prieskum sprístupnil aj medzinárodným tímom.

Ak sa potvrdí, že pod sfingou existujú neotvorené priestory, mohlo by ísť o najväčší archeologický objav 21. storočia.

Súvisiace články