Fyzik chce zostrojiť stroj času s prstencovým laserom: Aby zachránil svojho otca v 50. rokoch

Príbeh Ronalda Malletta je skutočným románom teoretického fyzika, ktorý v mladom veku prišiel o milovaného otca a v päťdesiatych rokoch a rozhodol sa zostrojiť stroj času, aby muža zachránil. Tvrdí, že vymyslel spôsob, ako cestovať v čase.

Kariérne rozhodnutia sa niekedy robia z banálnych dôvodov a inokedy celkom zaujímavých, ako v prípade Ronalda Malletta, ktorý mal desať rokov, keď prišiel o svojho milovaného otca. Ronaldov otec dostal v spánku infarkt. Po tejto tragédii sa bystrý chlapec najskôr zoznámil s dielom Stroj času H. G. Wellsa a neskôr s Einsteinovými prácami - vtedy sa rozhodol stať sa teoretickým fyzikom a cestovať v čase, aby svojho otca zachránil. Rozhovor s Ronaldom priniesol denník The Guardian.

Profesor Ronald Mallett verí, že odhalil tajomstvo cestovania v čase, uvádza sa v novinách. A hoci to môže znieť smiešne (a určite ide len o teóriu), cestovanie v čase sa v odborných kruhoch berie celkom vážne - Centre for Time na univerzite v Sydney skúma možnosť cestovania v čase, zatiaľ čo MIT pracuje na stroji na zvrátenie času, ktorý by mohol odhaliť temnú hmotu.

Teória profesora Malletta bola inšpirovaná Einsteinom - vedec už vo veku 11 rokov pochopil, že Einstein verí, že čas nie je absolútny. Tému tajne skúmal počas celej svojej kariéry, pretože v 80. rokoch sa nebrala vážne a fyzik by si mohol zničiť kariéru, keby sa zistilo, že sa zaujíma o takúto smiešnu záležitosť. V deväťdesiatych rokoch sa však karta obrátila - a prišiel heuréka moment profesora Malletta: uvedomenie si, že cestovanie v čase pomocou čiernych dier je možné.

Význam čiernych dier pre cestovanie v čase zhrnul fyzik takto:

"Ukázalo sa, že rotujúce čierne diery môžu vytvoriť gravitačné pole, ktoré môže viesť k časovým slučkám, ktoré nám umožnia cestovať späť v čase."

Na rozdiel od bežnej čiernej diery má rotujúca čierna diera dva horizonty udalostí (to je povrchová oblasť okolo diery, z ktorej nemôže uniknúť elektromagnetické žiarenie): vnútorný a vonkajší. Medzi týmito dvoma horizontmi udalostí dochádza k javu nazývanému „frame dragging”. Profesor to ilustruje na nasledujúcom príklade:

"Predpokladajme, že máte pred sebou šálku kávy. Začnite kávu miešať lyžičkou. Začína sa krútiť, však? Presne to robí rotujúca čierna diera. V Einsteinovej teórii však priestor a čas spolu súvisia, preto sa to nazýva časopriestor. Takže keď sa čierna diera otáča, v skutočnosti spôsobuje, že sa čas krúti."

Tak či onak, problém je nepochybne v tom, že v skutočnosti v blízkosti žiadne čierne diery nie sú. Tu prichádza na rad Mallettov nápad: prstencový laser, ktorý by mohol vytvoriť čiernu dieru. Laser by bol intenzívny a nepretržitý rotujúci lúč svetla, a keďže svetlo môže vytvárať gravitáciu a gravitácia ovplyvňovať tok času, ako je to v prípade čiernych dier, svetlo by mohlo ovplyvňovať aj čas. Toto je však len teoretický náčrt a od funkčného stroja času sme ešte ďaleko - kritici teórie tvrdia, že hoci je to možné, stroj času fungujúci na tomto princípe by musel mať veľkosť vesmíru - a teda by bol nepraktický. Dokonca aj profesor Mallett pripúšťa, že by si to vyžadovalo "energiu galaktického rozsahu".

Zatiaľ by sa však podľa neho nemalo zameriavať na čas, ale na priestor - ak ho dokážeme "prekrútiť" svetelnými lúčmi, budeme potom schopní vypočítať viac vecí. Jediné, čo môže profesor Mallett zatiaľ o stroji času povedať, je, že bude pravdepodobne založený na rotujúcich laseroch. Bohužiaľ, aj teoreticky by bol stroj obmedzený: podobne ako čierna diera by mohol cestovať v čase len tak ďaleko, pokiaľ mu to umožní časová slučka - a nie späť do 50. rokov minulého storočia.

Profesor sa s tým už zmieril, ale verí, že stroj času by bol aj tak veľkou službou pre ľudstvo.